Fotka Branka Mateju.

1. Brandon, povedz nám niečo o sebe. Už tvoje meno prezrádza, že vaše rodové korene siahajú kamsi „za oceán“.
Je pravda, že mám korene aj za oceánom. Keď idem na cintorín v našom meste v Michalovciach, občas ma niekto zastaví a pýta sa ma, či neviem kto je pochovaný pod menom McYntire. Moji prarodičia, no to je na dlhšiu debatu.

2. Ty píšeš už dlho. Ktorá bola tvoja úplne prvá vydaná kniha?
Moja prvá kniha bola Únosy z hviezd. Dnes nesie názov – Únosy z hviezd – Bertrandov príbeh. Bol to veľmi ťažký začiatok, až som občas oľutoval, že som vôbec začal písať. Táto kniha ma v podstate zničila už na samom začiatku. Kto ju vlastní, vie o čom hovorím. Dnes už je chyba opravená. Mám veľmi zlé spomienky na tvorbu tejto knihy. Musel som prejsť „dverami“ do nového sveta, ktorý som predtým nepoznal. Tento je už úplne iný. Život vám jedno dá, ale druhé väzme. Občas to tak je.

3. Ako dlho si ju písal?
Písal som tú knihu pol roka. Ale myšlienky vznikali dlho, zhruba 13 rokov. Až som si uvedomil, že mám v hlave dosť materiálu na napísanie knihy. Nie je to príbeh o mne. Je to príbeh človeka, ktorého som nazval Bertrand. Žiaľ, do tlače sa dostala základná, neopravená verzia, takže keď tú knihu čítate máte pocit, že ten príbeh je o mne. Ale nie je. Je to naozaj neuveriteľný príbeh. Pri vzniku tejto knihy zlyhávali rôzne faktory, zrazu nič nefungovalo. Nefungovala komunikácia medzi poštou a tlačiarňou, zlyhávalo dokonca aj odosielanie údajov... a taký bol aj výsledok. Do tlače sa dostala verzia bez korektúry a opravy. Ľudia, ktorí si kúpili moje knihy v prvom vydaní, si museli myslieť, že som asi mierne retardovaný. Bola to zlá reklama už na úplnom začiatku. Takmer ma to položilo. Preto som minulý rok navrhol na všetky svoje chybné výtlačky minimálnu cenu porovnateľnú s balíčkom cukríkov, aby nikto neutrpel sklamanie a finančnú ujmu. Dnes už neriešim, prečo sa tak stalo. Bolo to pre mňa ponaučenie a teraz som už obozretnejší.

4. Na stránke „Okno do sveta poznania“ sa predáva kniha V MESTE LOIST. Prezradím, že je to sci-fi. Môžeš nám v skratke opísať, o čom to je?
No, to je moja identická tvorba. Príbeh v Meste Loist sa odohráva v budúcnosti na  brehu severného mora.
Ťažko vysvetliť takto v skratke. 
Je to záležitosť poskladaná na ezoterickej technike. Príbeh je napísaný na základe snov. Mojich snov. Následne zložený do príbehu a knihy. Je to pohľad do budúcnosti prostredníctvom snov. Som sympatizant Ezoteriky. Od mala viem, že existuje niečo medzi nebom a zemou. 

Fotka Branka Mateju.

5. Kde si čerpal inšpiráciu? Píšeš niečo nové aj teraz?
Píšem stále. No sám neviem, kedy a čo z toho vznikne. Robím si poznámky na papier, na útržky papiera, do mobilu, do zošita... a potom príde čas, keď to dám na hromadu a budem v tom hľadať súvislosti. Ak sa ukážu, bude kniha. Ak nie, tak nič. To je môj princíp existencie v tvorbe - písaní. Chce to čas.

6. Tiež si sa dal na neľahkú samo vydavateľskú cestu. Prečo?
To neviem ani ja sám. Dostal som vnuknutie. Bol som unavený a sedel som na gauči. Pozeral som do prázdna a zaspal som. Bolo to cez deň. V ten deň som mal čudný sen. V tom sne sa mi ukázala akási zvláštna bytosť a ukazovala mi zošity, papiere a snažila sa niečo rozprávať. Nerozumel som tomu, čo mi to ukazuje a prečo, no prstom to mierilo na moje zošity. Boli to písanky ešte z čias základnej školy. Potom mi to došlo.  Ešte na základnej škole som začal písať poviedku Ostrov. V dnešnej podobe – Ostrov 2289. Vtedy som zobral prvý papier a prišlo to všetko samo. Napísal som prvú stranu, potom druhú... tretiu a zrazu som bol v jednom víre. Vtedy som celý týždeň takmer nespal, len som písal. Nemohol som to zastaviť, prichádzalo to ako na povel. Ako prúd myšlienok, ktorý keď sa pretrhne, tak sa stratí. Vedel som to a preto som to musel vydržať. Zrazu bolo toho toľko, že som nevedel čo mám vlastne skôr vydať. A už som aj bol na vydavateľskej ceste. Ani som si to nestihol uvedomiť.

7. Písanie máš jednoducho v krvi. Je to tvoj relax alebo životný smer?
Ťažko povedať. To bolo určené. Asi som mal niečo cez knihy povedať. Poviem ti ešte o jednom mojom sne.
Bol som v totálnej tme. Nevedel som kde to som. Potom som sa vyhrabal hore. Všade bola hlina. Bol letný deň. Nerozumel som, čo to má znamenať. Vyšiel som z tej jamy von a pozrel doľava. Bola tam kamenná tabuľa a na nej moje meno. Písalo sa na nej niečo o mojich knihách. Prizrel som sa bližšie a bol tam rok mojej smrti. 3-?. Bolo to dvojčíslie, no druhé číslo bolo rozmazané. V tom čase, keď som toto prežil v sne, som nepísal žiadnu knihu, ani som tomu neprikladal význam. Bolo to znova posunutie v čase. Dnes mám na konte 6 kníh. Aj keď skoro všetky som dal stiahnuť z predaja a zničiť. Postupne prechádzajú opravou, korektúrou a vracajú sa naspäť. No a ostatné veci, ktoré som videl v tom sne som ešte nikomu nepovedal, ani som ich radšej nezapísal na papier. Nechcem strašiť ľudí. To, čo som videl, mi odobralo veľa radosti zo života. Nechám si to len pre seba.

8.  Viem, že začiatky sú vždy ťažké. Ako to bolo u teba? Ako ťa ako autora prijalo okolie? Môžeš našim čitateľom prezradiť, čím všetkým si si prešiel?
To sa dá vysvetliť len úsekovo. Človek, ktorý nevstúpil do tejto rieky, nemá predstavu o čom je reč. Najprv je nadšenie. Potom usilovnosť. Po nej prichádza manažovanie celej veci. Potom je celá záležitosť v behu – v tlači, v distribúcii… Posledná fáza je keď nájdete svoju knihu v kníhkupectve na pulte. V súkromnom živote sa všetko začína meniť. Je to vlak, do ktorého človek nastúpi, ale už nevystúpi. Ženie sa ďalej s tým, že nikto nevie kam dôjde. Ak by sa z toho vlaku dalo vyskočiť za jazdy, bola by to katastrofa. Aj to sa už v tomto svete stalo. Veď koľko z nich - z nás - sa rozhodlo aj v minulosti pre náhle ukončenie celej veci. Nechcem to rozvádzať ďalej. Ľudia sa už na nás pozerajú inak, majú otázky a často poznajú už aj odpovede. Ste zaradení, zaškatuľkovaní. Jednoducho, moje okolie sa zmenilo. Prešiel som si nadšením, sklamaním, výsmechom okolia, uštipačnosťou, poúčaním o tom ako mám žiť a ako mám písať a v podstate najčastejšie psychickým deptaním.
Ak by som bol slabá povaha, už dávno nepíšem vôbec nič. Po tejto „vstupnej fáze“ som si uvedomil, že toto bude skôr peklo ako naivná predstava o pokoji. Objavili sa ľudia, ktorí mi vyčítali v podstate všetko čo som vôbec stvoril. Od začiatku mojej existencie v písaní som nemal žiadnu podporu u nikoho. Rodina je neutrálna, nekomentuje túto vec. Vlastne, keď sme spolu o mojich knihách sa ani nebavíme, ako keby to ani neexistovalo. Je to moja cesta. Ich sa to vôbec netýka. Až pred rokom do môjho života vstúpila nová známosť, ktorá ma vlastne popohnala ďalej. Ak by neprišla, dnes by už žiadne moje knihy nikde neboli. Chcel som všetky zničiť a prestať písať. Anulovať všetko od samého začiatku. Vymazať meno Brandon McYntire zo všetkých serverov a stránok. Tak ako Orwell v Newspeak. V podstate by žiadny Brandon McYntire neexistoval. Bol som už rozhodnutý a aj som začal písať na konkrétne servery, no nabralo to opačný smer. Vďaka nej. Všetko sa otočilo o 180°. Z môjho života odišli ľudia, ktorých som poznal roky. Ani neviem prečo. A namiesto nich sa objavili noví. Deje sa to mimo mňa. Kruh sa obmieňa.

Stálice zostali a sme priateľmi dodnes.

9. Tvoje knihy sa zaraďujú do kolónky sci-fi. Prečo práve tento žáner?
Sci-fi je svet plný výmyslov a predstáv. Ale koľko z týchto Sci-fi záležitostí z minulosti sa dnes stali realitou? Môj žáner je pretkaný. Je v tom trochu Sci-fi, Ezoteriky, reálnosti, predpokladov a životných príbehov. Môj žáner je chronologický systém. Koľko percent z čoho je v jednej knihe, to viem len ja. Veľa ľudí sa ma na to pýta, či som to v tej a tej knihe myslel vážne, či sa to naozaj stalo. Moja odpoveď je „Áno, ináč by to tu nebolo.“ V minulosti som nepoznal veľa ľudí, ktorí boli schopní počúvať moje teórie. Teórie o vesmíre a o rôznych veciach. Mnohokrát ma vysmiali a dávali ma na vedľajšiu koľaj. Potom som o tom prestal hovoriť. Mal som doma písací stroj ešte počas školy. A tak som už nehovoril, ale písal, aj keď som vlastne písať ešte nevedel. Nie som dokonalý, ale snažím sa ako len viem. Je to naozaj ťažká a dlhá cesta. Mnohí z nej zišli a nikdy sa už na ňu nevrátili. A takisto boli aj takí, ktorí na ňu ani nevstúpili, hoci chceli. Nemali dostatok odvahy.

10. Teraz ti vyšla ďalšia kniha. Prezradíš nám o čom je?
Moja posledná poviedka v tomto roku Ostrov 2289, sa odohráva na Barentsovom ostrove v Nórsku v budúcnosti, keď je už svet pod totálnou kontrolou. Aj táto kniha prechádza znova kompletnou korektúrou a opravou. Tento príbeh naozaj zaujal, píšu mi občas ľudia o tom, aké je to reálne a že sa to môže stať. Samozrejme, veď preto som ten príbeh napísal.

Brandon, ďakujeme za rozhovor. Knihe V MESTE LOIST https://okno-do-sveta-poznania.webnode.sk/products/v-meste-loist/ prajeme veľa úspechov aj čitateľov. 

 

 

Fotka Branka Mateju.